Očakávanie
Je to vždy podvečer, keď okná privieram
vonku už mrzne no v izbe, kde spím
rozlieva sa vôňa letného večera
rozkvitá sen a ja rozkvitám s ním
V takýto večer už na konci zimy
keď najtuhšie mrazy už strácali moc,
snehy i ľady sa strácali s nimi
ja cítil som leto, keď padala noc
Slnko už zapadlo no mesiac bol tam
Svietil mi cez okno a rovno do tváre
Len stromy pred oknom, inak som sám
No on sa len usmieval, pomedzi konáre
Cítil som leto v ten jeden deň podvečer
Slnko už vyšlo, lež cítim ho stále
Možno sa z toho mráz dnes ešte vyvlečie
Zajtra však, viem, bude mať už na mále
Som si tým istý, že srdce mi neklame
pravda je vo vôni letného večera,
príroda zdržaním leta ma nesklame,
ja cítil som, cítim, že zima už umiera
Očakávanie
Báseň uzrela svetlo sveta včera, ale nápad sa zrodil pár dní predtým v jeden deň podvečer :)