Všímam si to už dosť dlhý čas. Mnohí ľudia si nevedia vážiť ani vlastné predmety, a už vôbec nie také, ktoré im nepatria, aj keď nemálo takýchto predmetov im ponúka služby, bez ktorých by sa len ťažko zaobišli. Takýmto predmetom je napríklad niečo také obyčajné ako záchod. Predpokladajme teda, že väčšina čitateľov neprebýva v divočine a tak si vedia predstaviť o čom hovorím. Neúctu najmä mladých ľudí som si všímal najmä na gymnáziu, ktoré navštevujem. Moja pozornosť sa upierala najmä na chlapčenské sociálne zariadenia, keďže na dievčenské zo zásady nechodím. A okrem toho, dievčatá majú predsa menej možností poctiť upratovačky väčším, a o to odpornejším prídelom práce. Odpor ma viedol až k napísaniu tejto poviedky. Bola napísaná už pred dvomi rokmi, no neverím, že by jej aktuálnosti nejako za ten čas ubudlo na sile.